• OZNAM

          • Oznamujeme rodičom, že žiaci našej školy majú na základe odporúčania detskej lekárky MUDr. Durandziovej Anny a Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Považskej Bystrici pre zvýšenú chorobnosť  zrušené vyučovanie od  15.2. do 16. 2. 2018. Žiaci sú odhlásení z obedov.

            Od 19.2 do 23.2.2018 majú žiaci jarné prázdniny. Riadne vyučovanie bude pokračovať 26.2.2018.

          • JuniorInternet - súťaž

          • Meno autora: Linda Lednická

            Názov textu: O blche, ktorá zachránila svet

             "Táto práca je prihlásená do súťaže Junior Internet http://www.juniorinternet.sk v kategórii JuniorTEXT."

             

            O blche, ktorá zachránila svet

            Bola raz jedna blcha. Bola to normálna úplne malililinká blška. Len jedno

            na nej bolo čudné - mala nadprirodzené schopnosti a ľudské meno - volala sa Oxana. Ale ešte popritom to bola blška, ktorá nemala vôbec žiadnych kamarátov. Takže sa v blšej škole cez prestávky nemala s kým hrať. Všetci sa hrali len ona (keďže nemala kamarátov) musela sedieť v blšej lavici a čakať
            na zazvonenie.

            V jej triede bolo aj veľa slávnych blšiek, ktoré vždy veľmi obdivovala. Napríklad: Feritoxa Fotoxa, Malinka Darinka, Ružana Žužana...
            Feritoxa Fotoxa je známa a slávna operná speváčka, ktorá len tak náhodou zachránila prezidenta blšieho sveta pred autonehodou. Malinka Darinka je známa a slávna detská tanečnica, ktorá len tak náhodou zachránila školu
            pred výbuchom. Ružana Žužana je najslávnejšia športovkyňa blšieho sveta. Podarilo sa jej predbehnúť Petra Sagana v cyklistike a verte či neverte bolo to tak, že pred štartom mu skočila na prilbu (div že z nej nespadla) a tesne
            pred cieľom mu z prilby vyskočila tak ďaleko, že doletela do cieľa skôr ako Peter Sagan. Škoda, že si ju nikto z (ľudských) rozhodcov nevšimol, pretože práve ona by mala byť majsterkou sveta. Tento úspech videl celý blší svet, vysielala to TV BLCHA a komentoval komentátor Marcel Blcha. Prepáč, Peter, už si sa dozvedel, že v skutočnosti nie si majster sveta. No, čo už. A ešte len tak náhodou zachránila dvestopäťdesiatšesť bĺch pred potopením ich blšieho parníku - Blchotanicu. A keďže aj Oxana chcela byť tiež niečím slávna, musela to skúsiť. Až raz začali očakávané letné prázdniny. A vtedy sa to stalo (ale nebojte sa, tým sa nepreslávila). Jedného krásneho letného dňa sa Oxana a jej blší rodičia rozhodli, že cez tieto prázdniny budú spoznávať európske kultúrne dedičstvo.

            Prvý deň ráno sa rodina vybrala navštíviť Koloseum v Taliansku. Prišli práve vo chvíli, kedy sa mal začať tradičný gladiátorský zápas. Zápasilo sa
            a vtom jeden z nich odpadol a zranil sa. Oxana k nemu priskackala a vzkriesila ho svojím zázračným dychom. Ale sláva z toho nebola. Na druhý deň sa išli pozrieť na šikmú vežu v Pise. Bola veľmi krásna. Kúpili si suveníry a chystali sa na odchod, keď tu začala šikmá veža padať a aj by spadla, keby ju Oxana nezachytila. Ale stále žiadna sláva.

            Ďalší týždeň prišli na Slovensko. Najprv išli do Košarísk pozrieť sa
            na mohylu a rodný dom Milana Rastislava Štefánika. V jeho dome je totiž múzeum. Ale keď tam prišli, bolo vykradnuté. Oxana nečakala a hneď sa pustila do záchrannej akcie. Svojím zázračným čuchom našla troch zlodejov, ktorých potom zatvorili do väzenia. Aj tak nie je slávna. Na Slovensku ešte navštívili hrad Červený Kameň a mincovňu v Kremnici. Všade Oxana niečo zachránila, ale nikdy nebola slávna. Krásne prázdniny sa však ešte neskončili. Išli sa pozrieť do Anglicka na Big Ben, na ktorom sa zastavili hodiny, takže sa zastavil aj celý Londýn. Oxana ich samozrejme opravila a znovu ožil aj Londýn. No, stále žiadna sláva. Je to možné? V Londýne ešte zostali. Oxana zachránila aj prepadnutý Tower Bridge na rieke Temža, no slávna nebola.
            Vo Francúzku to boli Eiffelova veža, Víťazný oblúk, Louvre a Mont Siant – Michel, ktoré Oxana pozachraňovala, no ani tak to na slávu nestačilo.
            V Grécku zas pomohla Alexandrovi Macedónskemu vyhrať nad Perziou, zachránila olympijské hry, získala si priazeň gréckych bohov a zachránila akropolu v Aténach pred skazou. Takto to išlo každý prázdninový deň - Oxana vždy niečo zachránila, ale nikdy nebola slávna.

            Až na konci letných prázdnin išli do hlavného mesta Ruska, Moskvy, aby si pozreli Červené námestie a chrám Vasilija Blaženého. Prišli tam a vidia blchy, ktoré bežia smerom od Červeného námestia a hovoria im, že nech tam nechodia, lebo to s nimi zle dopadne. Ale naša rodinka tam aj tak išla. Keď tam prišli, zostali stáť ako sochy s otvorenými ústami. Bola tam postavená obrovská  (naozajstná ľudská a pre blchy taká veľká ako pre nás panelák ) atómová bomba, ktorá keď vybuchne, tak zničí celú planétu. Jasné, že keby tam nebola Oxana, tak by sa to aj stalo. Oxana najprv zaviazala uzlík na bombe tak, aby nevybuchla, a potom svojou silou rozpučila bombu. Zrazu okolo nej začali skákať novinári, ktorí jej hovorili, že zachránila celý svet, že je slávna, že teraz ju pozná celý blší aj ľudský svet... Takže keď Oxana znovu prišla do školy, tak mala tak veľa kamarátov, že ich ani sama nevedela spočítať.
                A to všetko kvôli tomu, že zachránila svet. A keďže zachránila aj mňa, mohla som vám napísať tento príbeh.

             

             

          • JuniorInternet - súťaž

          • Autor: Ema Kardošová

            Názov textu: Spomienky  mojich babičiek

            "Táto práca je prihlásená do súťaže Junior Internet http://www.juniorinternet.sk v kategórii JuniorTEXT."

             

            Spomienky  mojich babičiek

                      Som rada, že rok 2018 sa stal Európskym rokom kultúrneho dedičstva.
            Aj keď je Slovensko malá krajina, je súčasťou Európskej únie. Žije v nej veľa národností. Jednou z nich sú Rusíni, ktorí žijú v severovýchodnej časti Slovenska.

                     Aj moja prvá babička pochádza z veľkej rusínskej rodiny. Mala jedenásť súrodencov, štyroch bratov a sedem sestier. Ako spomína babička, doba, v ktorej vyrastala bola neľahká. Už ako dieťa musela pomáhať pri práci na poli, chodiť
            s otcom do lesa na drevo, a keďže bola tretia najstaršia, aj pomáhať
            so súrodencami. Ale predsa sa našli chvíle, na ktoré veľmi rada spomína dodnes. Boli to VIANOCE! Slávili sa 6. januára, podľa Juliánskeho kalendára.

                     Hneď z rána sa spolu so sestrami vybrali k potoku, ku ktorému sa brodili veľkým snehom. V potoku sa poumývali, aby boli celý rok zdravé a pekné. Po ceste späť utekali pred chlapcami, ktorí ich guľovali a hádzali do snehu.

            V ten deň sa do večere nič nejedlo, bol pôst. Všetko sa chystalo na štedrú večeru. Piekol sa chlebík, makové a tvarohové záviny, bobáľky (opekance)
            s makom a lepili sa pirohy s kyslou kapustou. Varila sa kapustnica, hríbová máčanka a slivčanka. To bola polievka zo sušených sliviek a fazule.

                     Ňaňo (otec) priniesol z hory jedličku. Deti ju zdobili vlastnoručne vyrobenými salónkami z kociek cukru a postrihaného papiera. Na stromček zavesili jabĺčka a oriešky, iné ligotavé ozdoby v tom čase veru neboli. Potom ho zavesil na strop o hradu.       Pred začiatkom štedrej večere sa jej mamka s ňaňom vybrali do maštale s chlebom, soľou a sviečkou, aby nakŕmili a požehnali chudobe. Chovali kravičku, prasiatko, sliepočky, kačičky, húsky a nesmeli chýbať mačičky a psík.

                     Zatiaľ deti nosili na stôl jedlo a pred každého položili lyžicu. Vidlička a nožík sa v tej dobe nepoužívali, aby rodina do seba nepichala.

                     Ňaňo priniesol pod stôl slamu a reťazou obmotal nohy stola, aby rodina držala pokope. Na stôl mamka zapálila sviečku do fľašky so zrnom. Všetci si posadali za stôl a čakali. Ako posledný prichádzal do izby ňaňo so slovami: „Či tu Boh prebýva?“ A všetci odpovedali: „Tu Boh prebýva.“ A to sa opakovalo trikrát, až potom si zasadol k stolu.

                     Štedrá večera sa začala spoločnou modlitbou. Na stole nikdy nechýbal chlieb s medom a cesnakom, soľ a všetky ostatné jedlá. Vždy ich malo byť dvanásť a boli pôstne. Každé z jedál sa jedlo z jednej spoločnej misy a každý svojou lyžicou. Moja babička, ako spomína, nemala rada slivčanku, ale musela ochutnať aspoň jednu lyžicu. Po večeri všetci naraz sfúkli sviečku a pozerali, kade bude smerovať dym. Ak smeroval dohora, znamenalo dobre, ak ku dverám, tak, že niekto z rodiny odíde.

                     Pod stromčekom si našli drevené hračky alebo rukavičky, šály, sukničky.

            „Vtedy to bola asi taká vzácnosť ako teraz mobily a počítačové hry,“ zasmiala sa babička.

                     Po večeri sa chodilo vinšovať susedom a rodine. Babička vraví, že prvý vinšovník musel byť z dolného konca, smerom na horný, aby im neodbudlo z gazdovstva, ale pribúdalo. Potom išli spoločne na polnočnú svätú omšu.

                     Na druhý deň – na Božie narodenie, sa odpočívalo a nechodilo sa na návštevy. Chodilo sa iba do maštale, nakŕmiť dobytok a hydinu.

                     Neskôr, keď bola babička staršia a rodičia jej dovolili, chodila s dievkami a parobkami (chlapcami) na Štefanskú zábavu.

                     Keďže moja druhá babička pochádza zo stredoslovenského kraja, tak sa ich vianočné zvyky na Štedrý deň trochu líšili. Najviac sa to líšilo v jedlách, ktoré sa podávali na štedrú večeru. Boli o čosi skromnejšie.

                     Na stole nechýbal chlebík s medom a cesnakom, rezance s mliekom, pupáky (opekance) s makom.

                     Po večeri so sestrou rady vyjedali salónky.

                     Som rada, že moje babičky mi pripomenuli prežitie vianočných sviatkov kedysi. Som hrdá na to, že moji rodičia aj dodnes zachovávajú tieto krásne štedrovečerné zvyky, aj keď sú čoraz častejšie narúšané touto modernou dobou.

                     Aj keby som sa v dospelosti ocitla v iných štátoch Európskej únie, nezabudnem, odkiaľ pochádzam a budem sa snažiť zachovávať toto výnimočné kultúrne dedičstvo po mojich starých rodičoch.

             

            Autor: Ema Kardošová, 3.A

             

          • Biblická olympiáda - školské kolo

          • Dňa 17.1.2018 sa na našej škole uskutočnilo školské kolo Biblickej olympiády. Témou tohto ročníka bolo naštudovanie Evanjelia podľa Marka. Súťaže sa zúčastnilo 14 žiakov 6.-9. ročníka. Po náročnom súťažení sa na prvom mieste umiestnila žiačka 6.A Linda Lednická. Len o bod menej získala Katka Vančovážiačka 9.A, ktorá obsadila druhé miesto. Z tretieho miesta sa teší Miška Martišíkovážiačka 8.A a štvrté miesto získal Dominik Bolega zo 6.A. 

            Víťazom blahoželáme a prajeme veľa šťastia v dekanátnom kole, na ktorom nás budú spoločne reprezentovať ako trojčlenná skupina.

          • Zober loptu, nie drogy!

          • Každoročne v novembri uskutočňujeme na našej škole aktivity s heslom: „ Zober loptu, nie drogy!“ Presne tak to bolo aj v tomto školskom roku.

            Uskutočnili sme turnaje vo florbale. Posledný zápas: učitelia – žiaci sa uskutoční 15.12.2017 o 13,30h.

            Členovia žiackej rady si pripravili súťaže pre mladších spolužiakov. Nezabudli na reláciu o škodlivosti fajčenia.

            Žiaci 5. – 9. ročníka sa snažili rôznymi výtvarnými technikami vytvoriť projekt na tému: Vybral som si život, nie drogy...Snažili sa výtvarne ukázať, ako trávia svoj voľný čas, akým voľno časovým aktivitám sa venujú. Projekty v triedach boli naozaj nápadité a do celkového bodovania o najkrajšiu triedu si 5.A a 7.A pripísali po tri body a 6.A, 8.A a 9.A si pripísali po dva body. Projekty si môžete pozrieť v našej fotogalérií.

            Kilometer pre svoje zdravie bola ďalšia aktivita, do ktorej sa mohli zapojiť naši žiaci. Zabehli si na Tri studničky a späť, alebo na stacionárnych bicykloch v posilňovni. Zabehli sme 132km.

            Prostredníctvom športových aktivít sme sa rozhodli vyzdvihnúť myšlienku zdravia a pohybovej aktivity pre naše zdravie.

            Deň prevencie prispieva každoročne k obohateniu vedomostí našich žiakov z oblasti škodlivosti drog, ďalej to je šikanovanie, zdravý životný štýl, pozitíva a negatíva internetu, kyberšikana  a trestno-právna zodpovednosť. Hodiny s odborníkmi boli netradičné, pútavé, poučné i zábavné. Dňa prevencie sa zúčastnili: pracovníčky CPPPaP z Považskej Bystrice: Mgr. Katarína Tomanová, Mgr.Janetta Urbanová a Mgr. Ivana Kľudáková, pracovníčky z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva z Považskej Bystrice a z Mestskej polície z Považskej Bystrice prišiel Ing.Peter Samek.

            Ďakujem všetkým, ktorí sa do uvedených aktivít zapojili.

                                                  koordinátor Iveta Slížová

             

          • FLL - súťaž robotov - 3. miesto + špeciálna cena

          • Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League je na Slovensku organizovaná od roku 2008. Základom FLL je robotická súťaž počas ktorej deti riešia "zapeklité misie" použitím robota, ktorého samé navrhli, postavili a naprogramovali. Okrem postavenia robota musia deti spracovať aj zadanú výskumnú úlohu, ktorej výsledky musia byť schopné vhodným, najlepšie zábavným, spôsobom prezentovať pred porotou. Na regionálnom kole v Žiline našu školu reprezentovali J. Masár, J. Keruľ, P. Masár, J. Matuna, M. Kučík, A. Lednický, J. Matejička, O. Kardoš. Chlapci v kategórii Robot Game obsadili krásne 3. miesto a získali aj špeciálnu cenu poroty. Chlapcom gratulujeme a prajeme veľa ďalších tvorivých nápadov. Žiakov pripravila Mgr. G. Špániková.

    • Kontakty

      • Základná škola Domaniža 103
      • Domaniža103
        018 16 Domaniža
        Slovakia
      • Mgr. Miroslav Brveník
      • Mgr. Zuzana Dižová
      • 042/4394541 - ekonómka
        0911 439 454 - riaditeľ
      • 36125814
      • 2021612010
      • Pondelok: do 15,00 - konzultačný deň pre rodičov po dohode s učiteľom
        Utorok: do 15,00 - Mgr. Dižová Zuzana
        Streda: do 15,00 - Mgr. Brveník Miroslav
        Štvrtok: do 15,00 - Mgr. Kovačovičová Daniela
        Piatok: do 15,00 - Augustínová Alena
    • Prihlásenie