• Spomíname

        •  Za vzácnym človekom

           

           

           

           

               8. januára 2002 sme sa navždy rozlúčili s naším kolegom Mgr. Antonom Kučíkom, učiteľom ZŠ v Domaniži. Pedagogická verejnosť v ňom stráca výnimočného učiteľa a človeka. 

           

           

               Pán učiteľ Mgr. Anton Kučík pracoval v základnom školstve plných 40 rokov. Najskôr v ZŠ v Lazoch pod Makytou a od roku 1964 v ZŠ v Domaniži. Veľa rokov bol zástupcom riaditeľa a neskôr aj riaditeľom tejto školy. Kto ho poznal, či ako kolega alebo žiak vie, že bol vzorom pedagóga, ktorý nepoznal voľný čas, nevedel, čo je únava, keď išlo o školské veci. V škole ste ho mohli zastihnúť nielen v pracovnej dobe, ale aj podvečer či cez víkend, ako dlhé roky nacvičoval s detskou dychovkou, pripravoval deti na súťaže z fyziky, techniky či spevu a v poslednej dobe najviac pri počítačoch.

          Práve v tejto oblasti bol priekopníkom vo využití výpočtovej techniky nielen v našej škole, ale aj v rámci celého okresu. Vzdelával, vychovával, organizoval, budoval, opravoval, nacvičoval, zabával … Nikdy si nesťažoval, ak bolo treba niečo urobiť, bol medzi prvými. Práve na február sme chystali jeho odchod do dôchodku.

          Zaslúžil by si to .

               Základná škola má nenahraditeľnú stratu. Pedagogický zbor opustil vzácny kolega a priateľ, žiaci prichádzajú o výnimočného učiteľa, slovenské školstvo stráca významného pedagóga.

               Riaditeľstvo školy pripravovalo návrh na najvyššie ocenenie pedagogickej činnosti Mgr. Kučíka Medailou svätého Gorazda ku Dňu učiteľov. Bohužiaľ, smrť ho predčasne vytrhla z našich radov a ocenenia sa nedočkal. Veríme, že jeho plnohodnotný pracovný život bude ocenený in memoriam.

               Tonko, nikdy na Teba nezabudneme. Ver, že Tvoju pamiatku budeme navždy zachovávať

                                                                                  Kolektív zamestnancov

                                                                                        ZŠ v Domaniži

                                                           

           Za pánom učiteľom 

          (venované Pánu učiteľovi Kučíkovi)

          8. 1. 2002

           

          Ľadové ihličky

          ako tie biele pátričky

          ruky Vám zviazali.

          Tie prsty, ktoré tak ľahučko

          sa po klávesoch kĺzali,

          keď Vaše čarovné tóny

          srdcia nám ako struny dokázali rozochvieť.

          Zdá sa mi,

          že aj v tom mrazivom tichu ich stále počujem znieť.

           

          Chcel by som Malým princom

          alebo aspoň na chvíľku

          rozprávkovým kráľom byť.

          Pozemskú lásku

          dĺžkou ľudského života vyvážiť.

          Čím viac ste nám neustále lásku rozdávali,

          tým viac ste jej do zásoby mali.

          - Pozemská priama úmera -

          skromného, vzácneho človeka.

           

          Prečo ste tak skoro museli ísť...

          vie len sám Pán,

          my však dobre vieme,

          že nahradiť Vás nevie nikdy nik.

           

          Na druhú stranu veľkej rieky,

          kde vládne pokoj, duše krása,

          nech sprevádzajú Vás

          kroky a láska nášho Pána,

          tú lásku pozemskú,

          ktorú ste nám rozdali,

          nech Boh Vám nahradí.

           

           

                                                                               Lukáš Kišša

           

                                                           

          Taktiež sme sa navždy rozlúčili s naším kolegom Mgr. Milanom Paholíkom, učiteľom ZŠ v Domaniži. Pedagogická verejnosť v ňom stráca výnimočného učiteľa a človeka.