História školy 

V písomných dokumentoch sa škola spomína už v roku 1589, kedy pánom domanižského hradu bol Joannes Dreskovith. Vtedy učiteľ tzv. ludirektor mal za povinnosť okrem organistovania v kostole aj vyučovať deti. Záznam z roku 1728 v kanonickej vizitácii uvádza aj 40 ročného učiteľa menom Uramčík. Škola bola drevená budova - čierna izba. Čiernou izbou nazývali miestnosť s otvoreným ohnišťom, tj. bez komína. Škola bola iba ľudová a do školy sa chodilo iba v zime. Škola bola postavená vedľa fary na vyvýšenom mieste. Na mieste spomínanej školy bola neskôr postavená nová budova z kameňa, ktorá slúžila ako byt pre organistu. V tejto budove je v súčasnosti umiestnená obecná knižnica a klub kresťanskej mládeže.

 

 

Kvalifikovaní učitelia vyučovali až okolo roku 1800. Prvý bol Ladislav Domanický a po ňom František Augustín starší. Jeho vymenovanie a ustanovenie za učiteľa domanižskej školy sa spomína v protokole v roku 1875. Triedy boli spočiatku triviálne, tj. žiaci sa učili len tri predmety - čítanie, písanie a rátanie.

Smutné bolo obdobie maďarizácie, kedy sa deti v škole museli učiť iba po maďarsky a mali zakázané aj medzi sebou hovoriť po slovensky. Za to boli trestané.

Preto bol vrchnosťou často napomínaný. Udržiaval styky so slovenskými národovcami a bol ako "pansláv" prenasledovaný a viackrát mu hrozilo prepustenie zo služby Župným úradom v Trenčíne. Jeho syn Daniel Augustín bol riaditeľom rímsko - katolíckej ľudovej školy. Rímsko- katolícka ľudová škola stála na mieste terajšieho kultúrneho domu. Škola bola postavená v roku 1912. Riaditeľom školy bol Daniel Augustín. Od roku 1918 niesla názov Osemročná rímsko - katolícka škola. V nej sa v roku 1931/32 učilo 184 žiakov - 91 chlapcov a 93 dievčat. V roku 1937 sa zo služobného bytu urobila ďalšia trieda. Celkom v budove boli tri. Takto sa vyučovalo až do otvorenia meštianskej školy v r. 1946.

 

Od 20.9. 1915 učil na škole František Augustín ml. O sebe hovorí:

: "Učiteľský ústav som absolvoval v Štubnianskych Učiteľský ústav som absolvoval v Štubnianskych Tepliciach v roku l9l4. Dňa 20.9.l9l5 bol som zvolený za organistu a učiteľa miesto otca, ktorý bol v tom čase penziovaný. Počas 1.svetovej vojny sám som vyučoval, lepšie povedané - trápil som deti maďarčinou. Znechutený prácou touto chcel som dráhu života zmeniť a nastúpiť ku železnici. Do doby svitania " Dňa slobody" nebohý otec ma uisťoval týmito slovami: "Synu môj, zotrvaj a uvidíš, že ešte budeš vyučovať aj po slovensky. Neviem, či sa toho dožijem, ale ty istotne." Poslúchol som a dožili sme sa toho dňa. Od tej doby som žil môj najkrajší vek v blaženosti a svornosti i s rodičmi."

Učiteľ na dedine mal mimo vyučovania mnoho funkcií. Tak napr. učiteľ a organista František Augustín ml. (1892 - 1963), ktorý v obci pôsobil 42 rokov napísal, že v roku 1931 bol v obci: organistom, učiteľom, starostom, poštmajstrom, veliteľom hasičov, účtovníkom obce, pokladníkom, včelárom, roľníkom ap. Treba ešte poznamenať, že škola od jej vzniku až do roku 1948 patrila katolíckej cirkvi.

Meštianska škola bola zriadená až v roku 1949 v bývalom sídle majiteľky veľkostatku "majera" Melánie Schwaben - Durneissovej, barónky maďarskej národnosti. Prvým riaditeľom školy meštianky bol Jozef Tatiersky. Do meštianky chodili aj žiaci z Prečína.

 

 

V školskom roku 1946/47 boli v meštianke vytvorené tri triedy s takýmto počtom žiakov: I.A 30 chlapcov, I.B 40 dievčat, II.A 35 chlapcov a v II.B 64 dievčat.

Počnúc školským rokom 1946/47 pripadlo učiteľskému zboru robiť pre občanov i pre učiteľov rôzne oslavy a prednášky.. Začali krúžky ruského jazyka. Na škole bol vytvorený bábkový a divadelný krúžok.

V školskom roku 1950/51 zanikla meštianska škola a vznikla stredná škola, ktorá mala štyri ročníky. Prvýkrát sa zavádza v učiteľských kolektívoch oslovovanie súdruh, súdružka.. Boli zavedené povinné záverečné skúšky. Riaditeľom strednej školy bol pán Jozef Tatiersky až do roku 1953/54. V tom istom roku bol do funkcie riaditeľa strednej školy na necelý školský rok ustanovený Pavol Miškovský. Vzniká osemročná stredná škola. Riaditeľom národnej školy sa stal Vincent Pastierik, ktorý sa od školského roku 1954/55 stáva riaditeľom osemročnej strednej školy až do roku 1958. Národná škola bola začlenená do osemročnej školy. Žiaci končili ôsmym ročníkom a skladali záverečné skúšky.

V školskom roku 1958/59 nastáva znovu zmena riaditeľa a prichádza Vladimír Plica, ktorý funkciu riaditeľa školy vykonával až do roku 1964. Od školského roka 1959/60 vzniká základná deväťročná škola. Je rozdelená na prvý a druhý stupeň 5+4. Žiaci v deviatom ročníku robili tiež záverečné skúšky.

V školskom roku 1949/50 bol založený ovocný sad mládeže V roku. 1951/52 sa začalo povinné vyučovanie ruského jazyka. Boli otvorené kurzy ruského jazyka pre učiteľov na škole i pre občanov v obci.

 

 

Na školách bolo zavedené sporenie. Žiaci nosili triednym učiteľom nasporené peniaze, ktoré na konci školského roka dostali späť. Cieľom bolo viesť žiakov k sporivosti.

V 1954/55 bolo zriadené školské stravovanie pre žiakov, ktorí mali zamestnané matky. Na stravovanie v tomto školskom roku bolo prihlásených 22 žiakov a varilo sa v budove materskej školy.

R. 1959/60 škola dostala prvé pokusné políčko, kde sa učili pestovať zeleninu. Na škole sa začalo zavádzať polytechnické vyučovanie. Žiaci mali rozvrhom hodín stanovené praktické práce na pokusnom políčku a v školských dielňach. Na začiatku, keď neboli vybavené školské dielne, žiaci robili rôzne verejno- prospešné práce, učili sa teóriu.

V školskom roku 1960/61 sa začala na škole rozvíjať krúžková činnosť. Najlepšie pracoval zdravotnícky, bábkarský a divadelný krúžok. Organizovali sa branné hry pod názvom "Boj o červenú zástavu".

 

 

Pozoruhodný bol školský rok 1962/63, kedy žiaci po prvýkrát dostávali od štátu zdarma učebnice a učebné pomôcky. Na škole sa deviatakom odovzdávali občianske preukazy.

Žiaci brigádami vypomáhali JRD v Domaniži. Z kroniky sa dozvedáme, že pomáhali nielen pri zbere zemiakov, pri sušení sena atď.

 

Veľkou udalosťou v Domaniži bolo otvorenie novej budovy 14 triednej ZDŠ na Skalke dňa 4.9.1966. Na svoju dobu boli priestory školy moderne zariadené a vybavené novými učebnými pomôckami. Škoda len, že škola bola postavená len ako 14 triedna, hoci žiakov bolo na 17 tried a v ďalších rokoch sa ich počet postupne zvyšoval až na 20. Preto sa muselo učiť aj v starých priestoroch - v dolnej škole a v starej škole pri JRD. To všetko nestačilo dvojzmennosť pretrvávala naďalej. Nezainteresovaného čitateľa napadne myšlienka, prečo sa nepostavila budova s väčším počtom tried, keď sa vedelo, že nová budova nebude stačiť.

 

 

Riaditeľ školy Miroslav Šimko i funkcionári obce požadovali budovu s väčším počtom tried, lenže ONV - odbor školstva žiadosť zamietol s odôvodnením, že sa plánuje výstavba novej deväťročnej školy aj v obci Prečín a 22 triedna škola by zívala prázdnotou. Ako vieme nestalo sa tak. Škole hneď od jej otvorenia chýbali vyučovacie priestory a chýbajú doteraz. Treba tiež podotknúť, že bola postavená len prvá etapa, tj. učebňový pavilón a druhá etapa (školské dielne, telocvičňa, školská jedáleň) sa mala postaviť neskôr. K realizácii II. etapy však doteraz tj. do roku 2001 nedošlo.

Zmena vo vedení školy nastala v školskom roku 1990/91 a riaditeľom školy na jeden školský rok sa stáva Kučík Anton. Pán Šimko Miroslav prešiel do funkcie riaditeľa Detského domova v Domaniži.

Po páde totality sa v školstve menili posty vedúcich školských pracovníkov. Preto od šk. roku 1992/93 sa riaditeľom školy stáva Miloslav Ofúkaný a zástupkyňou pani Naďa Kováčiková. Počas štvorročného funkčného obdobia zjednocovali názory učiteľov, rodičov i žiakov v nových podmienkach demokracie. Začalo sa učiť podľa nových učebných osnov, ktoré boli pre učiteľa voľnejšie a v niektorých predmetoch sa začali používať alternatívne učebnice. Revidovali sa knihy v učiteľskej i žiackej knižnici, postupne sa začali vymieňať a používať nové učebnice. Namiesto pozdravu Česť práci sa začal používať občiansky pozdrav "Dobrý deň". Medzi povinné predmety bolo opäť zaradené vyučovanie náboženstva. Chýbali však učitelia náboženskej výchovy. Okrem dekana Eduarda Vendrinského vyučovali náboženstvo rádové sestry z Rajca, Rudolf Šujanský a katechétky. Vedenie školy 30. júnom 1996 skončilo svoje štvorročné pôsobenie.

Do funkcie riaditeľky základnej školy bola konkurzom ustanovená Mgr. Marianna Pecíková. Zástupkyňou sa stala RNDr. Marta Pažitná. Novej funkcie sa ujali od 1. júla 1996.

V tomto roku uplynulo 200 rokov od vzniku prvej školy v Domaniži a zároveň 40 rokov od otvorenia novej školy. Pri príležitosti týchto významných výročí zorganizoval Obecný úrad v spolupráci so Základnou školou a Radou rodičov v Domaniži 30. augusta 1996 slávnostné stretnutie pedagógov s pozvanými hosťami. Pri tejto príležitosti sa na pôde školy i v kultúrnom dome stretli bývalí i súčasní pedagógovia, rodičia i zástupcovia rôznych inštitúcií. Stretnutie spríjemnili svojím vystúpením žiaci základnej školy a dychovej hudby D7.

Školská správa poskytla finančné prostriedky na vymaľovanie časti školy, vybetónovanie priestorov pred školou a vstupnej plochy.

Od 1. decembra 1997 nastala opäť zmena vo vedení ZŠ. Do funkcie riaditeľa školy bol konkurzným konaním ustanovený Mgr. Jozef Bielik. Doterajšia riaditeľka Mgr. Marianna Pecíková postúpila do funkcie okresnej školskej inšpektorky.

Popri pedagogických pracovníkoch, vedúcich PO a školského klubu sa na škole vystriedalo aj mnoho správnych zamestnancov - školníkov, upratovačiek a pracovníkov školskej jedálne.

Školská správa poskytla prostriedky na vymaľovanie časti školy a obnovenie náteru na oknách.

1. marca 2003 nastala ďalšia zmena vo vedení školy. Do funkcie riaditeľa školy bola konkurzným konaním ustanovená RNDr. Marta Pažitná. Doterajší riaditeľ Mgr. Jozef Bielik odišiel pracovať na Mestský úrad do PB.

Od 1. júna 2008  po výberovom konaní nastúpila do funkcie riaditeľky školy Mgr. Naďa Kováčiková, ktorá vo funkcii pôsobila do 31. júla 2022, kedy odišla do penzie.

Súčasný riaditeľ školy Mgr. Miroslav Brveník bol menovaný do funkcie 1. augusta 2022.

  Galéria riaditeľov ZŠ: